Galus - Nový život
4. NOVÝ ŽIVOT
♣ .......................................................... ♣
Bola sobota. Zobudila som sa a hneď som si musela prečítať správy, ktoré sme si písali, aby som sa ubezpečila, že to, čo sa stalo včera večer, nebol iba sen.
Zvalila som sa na posteľ a bola som šťastná. Tá najšťastnejšia osoba na svete. Mala som chuť tancovať od radosti, je keď by to nebol práve naj- lepší nápad. Mala som chuť vybozkávať všetko, čo by mi prišlo pod ruku, resp. pod ústa. Viem, že môj život sa od základu zmenil. Aj tak stále tomu nemôžem uveriť. Takáto šťastná som už nebola dlhé roky. Splnil sa mi sen, o ktorom snívam tak dlho. Bol to tak nesku- točný sen, ze teraz keď sa môj sen stal skutočnosťou, tak tomu neôžem uveriť. Nedokážem uveriť tomu, že ma má niekto rád. A nie je to moja rodina ani kamarátky.
Teraz som si spomenula, že musím zavolať Nike. Potrebujem sa súrne vyrozprávať. Ale zavo- lám jej až neskôr.
Idem si urobiť raňajky. Dúfam, že na mne neuvidia tú výraz- nú zmenu.
„Ako bolo?“ opýtala sa ma mama, keď som si k nej prisadla na pohovku.
„Dobre bolo,“ povedala som stroho, lebo nemôžem jej pred- sa povedať, čo sa v skutočnosti stalo.
„A čo ste robili?“
Vieš čo? Stretla som sa s Lasim a jeho kamošmi, no potom Ivan nafajčený odišiel na bus a Lasi za ním bežal a potom sme si písali a došli sme k záveru, že sa máme radi a už očividne spolu chodíme. Nie mami. Toto ti naozaj nemôžem povedať.
„Ale tak sedeli sme tam a počúvali tie skupiny. Nič moc.“ Skutočnosť je taká, že som to ani nevnímala, lebo celý čas som rozmýšľala nad Lasim.
„Akože ,nič moc’?“
„Ja neviem. Proste to nie je môj štýl. A išla som tam hlavne kvôli Majke, lebo tam strašne chcela ísť.“
No to isto. To je posledná osoba, s ktorou by som tam šla.
„Aha.“
Bola som rada, že sa ten rozhovor skončil, lebo mám naozaj vážne obavy, že sa prerieknem. Idem zavolať tej Nikite.
„No?“ ozvala sa.
„Čau. Počuj. Budeš mať dneska čas?“
„Asi hej. Prečo?“
„Len, že chcem ísť von. Pokecať.“
„Ozaj. Ty si bola včera hentam, že? Ako bolo?“
„Potom ti poviem. Veľa svedkov.“
Zasmiala sa a povedala: „Dobre. Tak pa.“
„Ahoj.“
Povedzte mi niekto, či naozaj žijem. Lebo ja už prestávam veriť, že môj život je skutočný. Mám chalana. No neviem, či to je už oficiálne. Či naozaj spolu chodíme alebo nie. Uvidíme.
Sms.
- Daj mi teda zajtra vedet kedy a tak hej.A dufam ze dobre sa mas a tak.Lubim ta.(toto som v zivote nepovedal este)Lasi
Ja odpadávam. On ma fakt ze ľúbi? Ja som v siedmom nebi. Nie, toto nie je pravda. Toto nie je skutočné. A že to ešte nikdy nepovedal? Ja neviem. Určite už mal niekoho. Naozaj pochybu- jem, že by som bola jeho prvá. Mne sa takéto veci nestávajú. A keď už sme pri tom, tak je to naozaj pekné od neho. Som úpl- ne namäkko. Ja som taká šťastná, ako som dávno nebola. Pri mojom šťastí všetko pokaziť toto vyzerá, akoby som to ani nebola ja. Akoby túto časť života hral niekto iný. Niekto za mňa. Keď aj ja jeho tak hrozne milujem. Už teraz mi je za ním smut- no. Chcem s ním stráviť každú minútu a ani jednu nepremrhať. Chcem byť s ním, v jeho náručí a byť obklopená jeho bozkami. Chcem byť s ním ruka v ruke a cítiť jeho teplé telo, jeho vôňu. Cnie sa mi po ňom stále viac a viac, keď si po tom čo i len spo- meniem. Aká je láska krásna.
Už sa neviem dočkať zajtrajška, kedy budem s ním. Mala by som mu odpísať.
- Ahoj.mam sa dobre.Amorko triafal presne ked sme sa tak nasli.Lubim ta
Ja hovorím niekomu, že ho ľúbim? Je taký úžasný pocit. Ani neviem ako sa môj život rýchlo zemnil. Môj nový život je sto- krát krajší ako ten, čo som žila ešte včera. Tento deň si budem pamätať do konca svojho života.
Sms.
- To je dost mozne.Sak som toho amora nevidel.Nevim kaje lieta.Si ho videla?Jasi 5.poschodie trafil kej sa tak milujemeJ mi napis kej bude cas.Caf amorko;)
On je tak úžasný. Ja som naozaj tá najšťastnejšia baba na ze- mi. Ja tomu stále neverím. Ale mala by som začať. Lebo môj nový priateľ nebude na mňa čakať večne.
Keď som bola s Nikou vonku, dostala som za úlohu vyrozprá- vať všetko, čo sa stalo včerajší deň. V skratke som jej to zhrnu- la, čo všetko sa udialo.
„A vy teraz už ako spolu chodíte?“
„Ja neviem. To nepovedal, že spolu chodíme.“
„A čo povedal?“
„Že ma ľúbi.“
„On ti povdal že ťa ľúbi?“ vyvalila na mňa oči.
„No áno. Dneska sme si písali a povedal, že ma ľúbi a že to ešte nikomu nepovedal.“
„To fakt? No, ale pochybujem.“
„Prečo? To nemôžem byť prvá, ktorej to povedal?“
„Iva? Koľko má on rokov? 17? Ty si naivná alebo čo?“
Tak toto bolelo. Akože ja som podľa teba naivná? Tak toto som si naozaj nemyslela, že budem počuť z tvojich úst. Naozaj je to kruté.
„Nie, nie som naivná. Si myslís, že musí byť ako milión os- tatných chalanov? Nie, on taký nie je.“ Skoro som kričala, lebo bola som naozaj naštvaná.
„Nejako si ho obhajuješ. Ako keby si ho poznala neviem ako dlhý čas.“
„No predstav si, že si píšeme fakt dlho a už sme sa aj dosť- krát stretli. Takže myslím si, že ho aj poznám.“
„Mne je jedno. Len aby si zachvíľu neprišla za mnou, že sa s tebou rozišiel alebo aby si sama neprišla na to, aký to je debil.“
Tak toto si naozaj nemala.
„A ty odkiaľ vieš, že je to debil?“
„Stačilo mi ten prvý raz.“
„Aha. No proste to nevyšlo. To isté si mohol aj on mne po- myslieť, keď som odtiaľ odišla JA.“
„Dobre. Nejdem sa tu s tebou hádať. Lebo kvôli nemu ne- mienim stratiť kamošku. Ale ak ti je prednejší on. Tak ako chceš.“
Neznášam tieto reči.
„Kriste. Prestaň tu dávať takéto reči, lebo ti jednu zavalím. A myslím to vážne.“
„Dobre.“
„Fain.“
A to som si myslela, že to je môj najlepší deň v živote. Asi som sa zmýlila, aj keď mi ho ona nemôže pokaziť. Kašlem na ňu. Dneska idem s Lasim von a to mi stačí. Na nič iné sa neteším viac ako na to, že zas budem s ním. A nie ako kamarát- ka, ale ako jeho frajerka.
Napíšem mu nech príde.
- Ahoj.tak ak mas cas dneska tak o 17.30.pa
Prezvonil mi, čo zanmená áno. Ale som strašne nervózna. Ako to bude asi prebiehať? A o čom sa chce rozprávať? A ako to chce preberať? No neviem.
Už je čas, aby som išla.
Celý čas som rozmýšľala nad ním, keď ma prerušil jeho hlas:
„Ahoj.“
„Ahoj,“ povedala som trochu prekvapene, ale aj bojazlivo. Nedokázala som sa mu pozrieť do čí. Keď teraz to je iné ako predtým.
Celý čas sme sa rozprávali o nás a o ostatných veciach. A o tom, ako je možné, že sa mi on páči a čo nás k sebe priťa- huje. Trochu som si myslela, že nechápe, ako je možné, že ma má rád. Vyjadroval sa tak zvláštne. Ako keby ľutoval, že mi na- písal to, že ma má rád a teraz sme spolu.
Keď sa už chystal na autobus, tak sme ostali stáť pri dome Vista. Už mu išiel bus, keď mi dal pusu na líco. Ja som ostala taká prekvapená, že som neurobila nič. Prvá ozajstná pusa, kto- rú som kedy dostala. Prvá pusa, ktorú som dostala od mojej mi- lovanej osoby.
„Ty mi nedáš?“ opýtal sa.
„Jaj. Áno.“
Tak som mu dala pusu na líco a príliš nahlas som cmukla. Cítíla som sa trápne. Keď mi dal on pusu, tak to nebolo tak počuť. Ja som vážne trapka. Prečo aj bozk musím pokaziť? A to len obyčajný na líce. Čo budem robiť, keď mu dám pusu na ústa? Aj keď som sa už bozkávala, ale to sa neráta, lebo to bolo niečo príšerné.
Ako som išla domov, nad ničím iným som nerozmýšľala, iba nad tým, ako ma pobozkal. Bola som v siedmom nebi. Už nikdy si to líce neumyjem. Nikdy som nechcela zotrieť jeho ústa z mô- jho líca. Chcela som ho nechať tak, aj keby som mala chodiť špinavá. Bolo by mi to jedno. Je to úžasný pocit. Keď sa jeho teplé jemné pery dotkli môjho líca, zaplavila ma horúčava. Čo dokáže jeden bozk. Je to neuveriteľné.
Nedokážem rozmýšľať nad ničím iným. Iba na jeho tvár, úsmev, oči. Na bozk, ktorý mi dal. Ktorý možno nič nezname- ná, ale pre mňa to je naozaj niečo výnimočné, niečo jedinečné, úžasné a je to pre mňa všetko. Keby som tak mohla byť v jeho náručí a zaspávať pri ňom. Keby som tak mohla byť s ním ne- ustále. Ale to je iba sen...
Na druhý deň v škole som sa nedokázala na nič sústrediť. Nedokázala som rozmýšľať nad ničím iným, iba nad tým, že dnes budem zasa s ním. Myslela som na tú jeho vôňu, ktorou ma vždy tak opantá.
Na informatike som si prčítala od neho správu.
lasi8: zdravim..zena z dazda..co jako fici ranna informatika,?mi daj vedet ze kedy by si mala este cez tyzden cas...auf wiedersehen..fac
Tak som mu odpísala.
lili02022: julia ma zaracha do vianoc nikolka nepojde .... ozaj a nechces sa stretnut s majou?:).....super napad co?....kym som dosla domov tak som bola cela mokra fakt.....:)....mam dobru naladu....ty vogo.....ja mam dobru naladu
Keď sme boli spolu vonku, išli sme za Majou, lebo chcela, aby sme za ňou prišli. Veľmi sa mi nechcelo, ale čo narobím. Strávili sme tam asi hodinu. Bola som úplne šťastná, keď sme ostali sami.
Mala som vo vačku slovíčka z nemčiny, čo som si napísala v škole ako ťahák na zajtrajšiu písom- ku. Lasimu som ich ukázala a dal si ich do vačku, že si ich nechá. Aom ich pýtala späť, ale nedal mi ich.
Prechádzali sme sa a rozprávali. Zasa sme ostali stáť na tom istom mieste. Keď ma pobozkal na ústa, srdce sa mi rozbúchalo, akoby mi chcelo vyskočiť. Mala som ho plnú hruď, stislo mi hrdlo a nemohla som hovoriť. Ledva som ho odzdravila. A potom opäť utekal rýchlo na tescobus, aby ho stihol.
Dnes som bola ešte viac omámená ako včera. Cestou som si chytala svoje pery a nechcela som zmyť tú sladkú chuť, čo mi na nich ostala. Ten dotyk, keď svoje pery priložil na tie moje, je nezabudnuteľný. Pre toto je láska krásna.
Keď som prišla domov a postavila som sa v kúpeľni pred zrkadlo, všimla som si moju šťas- tnú a blaženú tvár. Už si ani nepamätám, kedy som bola naposledy taká šťastná. Taká naplnená láskou.
Mám ho plnú hlavu. Všetky myšlienky sa točia iba oklo neho. Nie som shopná vyhodiť ho z hlavy. Keď s ním nie som dlhšie ako hodinu, začne mi veľmi chýbať. Všade rozprávam iba o ňom a už mi to je blbé. Ale ja nemôžem za to, že nedokážem nad ničím ani nikým iným rozmýšľať.
Mne to nevadí, ale vadí to Nike. Stále sa sťažuje, že iba Lasi, Lasi a Lasi. A keď nehovorím o ňom, tak mám pocit, akoby som už ani nemala o čom rozprávať. Moju hlavu, telo, myšien- ky, proste všetko, zasiahol on. Už to nie je také, ako to bývalo. Musí si zvyknúť, že tu nie som už len pre ňu, ale už aj pre Lasi- ho. Teraz je aj on súčasťou môjho života. Ona ho neznáša, on ju má v prdeli a ja sa môžem zblázniť.
V škole sme mali zasa zastupovanú hodinu, tak sme išli na počítače. Hneď som zapla pokec, aby som sa pozrela, či nemám správu od Lasiho.
A mala som.
lasi8: caf opicka..D:...co jako to ide...vcera bolo dobre ne??..len som na ten bus musel utekat jako sialeny a zasa mi tie gate padali:D...no co uz..daj este vedet kedy cas a takk...sak to znas...a sorry ale tie slovicka ostali asi u mna :D...tak dufam ze som ti nesposobil ziadne neprijemnosti..pa....lubim ta
lili02022: uz viem co na vianoce..opasok..:) ...mama doma nejak pindala tak no neviem neviem sak si ma chcel niekam vziat v piatok ne?...skusim to doma vybavit a uvidi sa...ze opicka..:)...ale vrahyna budem asi stale co?...lubim ta
Keďže tu nebol prihlásený tak som si prečítala odpoveď až o týždeň.
lasi8: no vrahyna budes az kym s tym neprestanes....a opicka ta bujem volat bo to ma vtedy napadlo a znelo mi to celkom dobre:D..a ten opasok neni zly napad ..sak mam dva len nevim de som ich odfajcil:D...ja uz ti vybavujem tie dva pytliky s tymi medvedikmii cervenymi:D.. papa...dufam ze ten piatok vynde..si hadam aj vypijeme konecne spolu:D:.lubim ta..opka:D
lili02022: sak sme si aj vypili...:)moja konzervicka.....a uz sa tesim na tych medvedikov....a ty sa nechaj prekvapit...
Jedného dňa sme boli opäť spolu. Maja mi vravela, aby sme za ňou zašli, ze pôjdeme sa niekde prejsť aj s jej bratom Kubom.
Prečo ja? Prečo ja musím byť tou obeťou? Ale keď ja ne- mám srdce na to, aby som jej povedala, že neprídem, že chceme byť sami – bez nej.
Tak sme sa boli prejsť do Šurabovej. Už bola tma a ja tade nerada chodím, lebo po tme sa tadiaľ bojím ísť. Je to tam také pusté a z jednej strany je les a z druhej polia. Človek nemá kam ujsť, keď ho napadnú.
Malý Kubo stále chcel, aby som ho držala za ruku. Tak som jeho držala za ruku.a zrazu sa Maja opýtala:
„A vy sa prečo nedržíte za ruku?“ Ona je asi trafená.
„Lebo kto by chcel držať moje studené ruky, že?“ zahriakla som ju.
Lasi na to nič nepovedal.
Vracali sme sa domov, respektíve Maja išla domov s Kubom a my dvaja sme sa ešte prechádzali po sídlisku. Zašli sme za roh jednej budovy a zrazu sa ma opýtal:
„No ukáž mi tie ruky, či ich máš naozaj také studené.“
Ja som nechápala, na čo mu to je. Tak som mu dala ruku. On ju chytil a povedal:
„Nie je až taká studená.“
„Ale je.“ Odporovala som mu.
„Tak ja ti ju podržím.“
„Tak dobre.“
A tak sme sa držali za ruky. Vonku zima a ja som bola úplne rozpálená. Vôbec nedokážem uveriť, ak je možné, že jedno dr- žanie rúk dokáže také veci s mojím telom. Úplne som zvlhla. Cítila som to a bolo mi to nepríjemné.
Jeho teplé, príjemné ruky držali tie moje. Bolo to úžasné. Chcela som sa tak prechádzať do konca života a nepustiť ho. Držať ho až do skonania.
Tak sme ruka v ruke prešli na obvyklé miesto a čakali, kým pôjde bus. Pobozkali sme sa a bežal rýchlo na bus.
V poslednom čase sa cítim tak božsky. Ako keby som ani nežila na zemi, ale niekde v raji, kde je všetko také úžasné a dokonalé.
Lasi čosi spomínal, že by ma predstavil svojim kamošom. No, ako mne je jedno. Keď chce.
Dvakrát zo mňa nadšení nebudú, ale tak nech. A čo tam ja ako budem robiť? Neviem. A čo tam my budeme robiť? Tro- chu ma to desí. Ale to snáď zvládam.
Tak som mu povedala, že nech príde po mňa dole na SNP a pôjdeme spolu hore.
Povedal, že dobre, že ho mám čakať pri dome Vista. Ja že dobre.
Tak sme išli na Rozkvet Tescobusom; bol úplne plný. Ne- mala som sa kde držať, tak som sa ho držala okolo pása. Po- tom sa pozrel, že kto ho drží. A to som bola ja.
Tak sme vystúpili a išli sme. Vôbec neviem kam. Došli sme medzi nejaké baráky, kde bolo pieskovisko a na lavičke sedeli dáki chalani. Zabočil k nim.
Hm, to sú asi oni.
Tak sme tam prišli, pozdravil, predstavil ma.
„Ahoj,“ povedala som a postavila sa vedľa Lasiho. Vôbec som nevedela, čo mám robiť. Nikto sa nič nepýtal, tak je do- bre.
Stála som tam len tak, Lasi sa ma sem-tam opýtal, že ako, ja že fain. A potom som išla znova domov.
Za chvíľu budú Vianoce. Absolútne neviem, čo mám Lasimu kúpiť. Neviem, čo mu mám dať. Po mesiaci ho ešte tak dobre nepoznám. A on stále hovorí, že má pre mňa náhradu. Ale ja neviem, čo tým myslí. Či sa chce so mnou rozísť a hneď má pre mňa niekoho, alebo ja neviem čo. Som z toho zúfalá. A keď mu nič nedám a on mne dá, tak to bude blbé. A dávať mu nejakého plyšáka, ako mi radila Nika, naozaj nie je najlepší nápad.
Ale keď som išla s Nikou pozerať do mesta nejaké darčeky, pozerali sme sa aj na plyšákov, či by tam nebol nejaký super, ktorý by bol pre ňho dobrý a ideálny. No mne sa aj tak žiaden nepáčil. Všetky sú také rovnaké a gýčové.
Zostávajú iba dva dni do Vianoc a ja vážne ešte pre ňho nič nemám. To je ako zlý sen. Tak čo. Zas budem považovaná za najväčšiu trapku. Ale už som si zvykla. Skúsim sa potom z toho nejako vyhovoriť, že prečo som mu nič nedala.
Na Vianoce som dostala zopár dárkov a dneska mám meniny. Je dvadsiateho ôsmeho.
Lasi stále hovorí o nejakej náhrade za neho. Nejako sa mi to nepozdáva. Vôbec enviem, čo si mám za tým predstaviť.
Chce sa so mnou rozísť alebo čo? Alebo mi chce dať nejakú napodobeninu seba? Nie. To je blbosť. A nechce mi nič pove- dať, ani naznačiť. Tak som naozaj zvedavá, čo to nakoniec bude.
A keďže naši ešte nevedia, že niekoho mám, tak už to asi zistia. To bude zasa otázok. Kiežby mi chcel dať niečo, čo nebude veľké, ale budem to môcť tajne prepašovať, aby mi na to neprišli.
A to má prísť ešte dáka rodina. Dúfam, že nebudú robiť drahoty, keď chcú prísť kvôli mne a ja odídem. Ja viem, že to nie je fér, ale tak Lasi je pre mňa stokrát dôležitejší. Nech sa aj na hlavu postavia, je mi to jedno.
Beriem, že mi dajú nejaké penaize, tie sa vždy zídu. V tomto smere mi to vôbec nevadí, že tu budú, ale tá nudná „starecká“ atmosféra ma zožiera už teraz. Len keď si spomeniem na to, že tam zas budem musieť sedieť a počúvať, kto, kde kedy, čo robil. Toto naozaj nie je nič pre mňa.
„Ivka,“ zakričala ma mňa mama, „už idú, tak sa, prosím ťa, priprav.“ Vošla do izby, pozrela sa na mňa a povedala:
„A netvár sa tak kyslo.“
„Dobre, dobre. Ale prepáč, ale vážne ma to tam nebaví počúvať tie divné veci.“
„Ja viem. Aj mne to lezie na nervy, keď babka opakuje všetko päťkrát. A čo jej mám povedať?“
„A inak potom pôjdem von, takže nepočítaj s tým, že tam budem sedieť neviem dokedy.“
„Však choď.“
Dobre. A to sa ani nepýtala s kým, prečo, kde. Konečne niečo dobré.
Už sú tu. Utrpenie sa začalo. Nejako to vydržím a potom pôjdem s Lasim. Ale keď ja pre ňho vážne nič nemám na Vianoce a tak. Je to také blbé. Fakt blbé. Až trápne. Ale ja som chcela, ale nevedela som vôbec čo mu mám kúpiť.
A keď som bola s Nikou v meste tak sme nič poriadne nevideli. A plyšáka mi bolo blbé mu dávať. Pre chalana plyšák? Nie, to naozaj nie. To nie je nič pre mňa. A vo- ňavku? Keď ani neviem, či by sa mu taká páčila. Vôbec nemám žiadne nápady. Som na tom zle, ale to nič.
Takže tam prídem bez ničoho, ale včak to nič. Už som si zvykla, že som looser.
Prišlo mi zopár správ na meniny. Od tých, čo si spomenu- li, že poznajú nejakú Ivanu.
Prišla aj od Lasiho dneska.
- no ak mi pamat este sluzi tak dneska oslavujes mienko ne.Takze som ti zohna tu nahradu za mna a dufam ze sa na nu tesis.Kedy mas cas dneska?Lubim ta nechutacka
On je taký zlatý.
- O pol sistej mozem.tesim sa a som zvedava co to bude
Myslím, že už je čas odísť. Ja sa tak neskonateľne teším, že to nie je ani možné.
Celý čas, ako som mu išla naproti, som rozmýšľala nad tým, čo asi tak myslel pod tou náhradou. Dúfam, že to bude dáka maximálna blbosť a ma porazí. Ale tak ja dostanem aspoň niečo, ale on nič. Toto mi asi ani neodpustí.
Už ho vidím. Moje srdce to vždy zistí, lebo začne príšerne biť a mámm pocit, že by vyskočilo a bežalo hneď k nemu, len aby bolo čo najskôr s ním.
„Ahoj,“ pozdravil ma.
„Ahoj.“
„Tak mám pre teba tú náhradu za mňa.“
Až teraz som si všimla, že má batoh. Asi sa hanbil ísť v buse s tým. Teraz som ešte viac nervózna, ako som bola. A taká nedočkavá a zvedavá.
Išli sme na naše obvyklé miesto na lavičky. Tam sa rozhodol dať mi darček.
„Ono to je taká blbosť.“
Čo iné sa dalo čakať?
„To nevadí.“
„To ale vyberali baby, nie ja.“
„Nech.“ Horela som zvedavosťou.
Vytiahol z batohu darčekovú tašku. Ono tam je niečo žlté. Keď som to vytiahla, kukla som na to.
„Ono to je pekné. Ďakujem.“
„Páči sa ti to?“
„Áno.“
Bol to krásny žltý vankúšik s macíkmi a srdiečkami. Bol tam ešte nejaký pozdrav v obálke. Snažila som sa to otvoriť, ale akosi sa mi to nedarilo, lebo som mala rukavice.
„Šak si to otvor potom doma nie?“ navrhol mi.
„Tak dobre.“ A hodila som to späť do tašky.
Tak som mu povedala, že ja pre ňho nič nemám, že som nevedela, čo mu mám kúpiť a on to zobral v pohode. Že šak aj hento dal kúpiť babám, lebo on nevedel, že čo by bolo také dobré pre mňa.
Strávili sme tam zvyšok večera a bolo super. Potom išiel o ôsmej busom hore.
Keď somprišla domov, hneď sa na mňa mama vrhla, že čo to mám.
„Darček.“
„Od koho?“
„Nebuď zvedavá.“
Otvorila som obálku, a prečítala som si to. Bolo tam venovanie k mojim meninám a podpísal sa LASI. Mama si to všimla a musela som všetko vyklopiť.
Hneď som si dala vankúšik na posteľ a ľahla som si a objímala ho. Tak táto náhrada sa mi páči.