Galus - Stretnutie
2. STRETNUTIE
♣ ........................................................... ♣
Je posledný deň v škole. Očakáva sa od nás, že prídeme slušne oblečení. Ale v mojom šatníku sa nenachádza nič, čo by tomu vyhovovalo. Našla som bielu sukňu po kolená, ktorú som si kúpila pred rokom a skúsila som si ju, či ju ešte oblečiem. S radosťou som zistila, že áno. K nej som si obliekla zelené tričko a tenisky.
Je to jeden z najnudnejších dní v škole, aké existujú. Najprv počúvame pol hodiny rozhlas, ktorý nefunguje tak ako má a dosť piští. A potom má učiteľka svoj dlhý príhovor o celom roku, aby sme si dávali pozor cez prázdniny a iné veci. No a na záver sa rozplače. Potom odíde z triedy a my musíme čakať, dokiaľ sa nevráti, aby nám dala vysvedčenie. Moje nie je žiadna sláva, ale aspoň nemám žiadnu trojku. Je tam dosť veľa dvojok, ale to mi nevadí.
Dva týždne prázdnin ubehli, jako keby to bolo len pár dní. Raz som len tak ležala doma na posteli a spomenula som si na Lasiho. Nemal by už byť doma? Tuším už dva týždne prešli. Skúsim mu napísať, ak neodpíše tak asi doma ešte nie je.
- ahoj.to som ja iva.tusim by si sa mal uz vratit domov.ak hej ze tak ako si sa mal.
Uvidím, či mi odpíše. A keď nie tak čo už. Buď si ma nepamätá alebo naozaj nie je ešte doma.
Zvoní mobil.
- Ahoj.uz som doma.bolo dobre.bol som busom.
On mi naozaj odpísal. Uštipnite ma, lebo tomu neuverím. Ach. Dobre. Predýcham to a hneď mu odpíšem. Je to, ako keď dieťaťu splníte detský sen. Také neuveriteľné. Človek už asi nemôže byť ani šťastnejší. Ja asi vyskočím z kože. O môj bo- že. Ja asi snívam. Normálne sa mi srdce rozbúši- lo.
Potom sme si ešte písali. Ale už mi dochádza kredit, tak nemôžem veľa písať.
Idem za Nikou, či nepôjde so mnou von.
Zvoním, keď som prišla k jej domu. „Čavko. Poď von, čo?“
„No jasne, idem. Poď hore.“
Už som z toho nervózna, kedy jej poviem, že sme si spolu písali.
„Čaaau. Ako sa máš?“ opýtala som sa jej.
„Ale, tak normálne. A čo ty?“
„V pohode. Ty počúvaj. Vieš s kým som si písa- la?“
„Čo ja viem.“
„S Lasim. Som mu napísala sms. Lebo bol v tom Holandsku vieš. A tak len tak ma napadlo, že už by mohol byť aj doma, že mu len tak napíšem. A odpísal, že sa mal dobre a tak.“
„To fakt? Ty máš aj jeho číslo na mobil?“
„Áno mám. Veď som ti to vravela.“
„To fakt? Sa nezdáš.“
„Ja viem.“
„A stretnúť sa nechystáte?“
„No zatiaľ sme o tom nejak nehovorili. Tak ja neviem. Možno raz.“
„A čo keď sa ti nebude páčiť?“
„Tak nič. Ja neviem. Ja si ho predstavujem tak nejak... Ale neviem. Prečo by mi malo vadiť, keby vyzeral nejak divne?“
„Čo ja viem. To len tak sa pýtam. Keby náho- dou.“
Vonku sme strávili ešte hodnú chvíľu a potom som sa pobrala domov. Keď som si ľahla do postele, nemohla som zaspať a rozmýšľala som.
Niekedy sa mi zdá, ako keby nemala ani rozum. No, ak bude vyzerať ako v tom sne, čo sa mi sníval nedávno, tak sa naňho vrhnem bez rozmýšľania. Mal hnedé dlhšie vlasy, krásnu chudú mužskú postavu a nádherné zelené oči. No však sa snáď niekedy stretneme. Som naňho strašne zvedavá.
Vždy sa mi rozbúši srdce, keď mi čo i len prez- voní. Už len to pomyslenie, že si na mňa spome- nul a vie, že existujem, znamená pre mňa naozaj veľa.
Pamätám si, ako mi písal, že mám prísť na fontánu. Ale ja by som išla, ale baby nechcú a sama tam predsa nepôjdem. On tam bude so svojimi kamošmi a ja tam budem ako len tak? Aj keď mi hovoria, že ja tam budem s ním a čo tam oni budú robiť. Určite by som sa im venovala alebo by sa mohli skamošiť s jeho kamošmi. To sú ale nápady. Niekedy sa mi zdá, že až príliš snívam. Ale mne to vôbec nevadí.
Neskôr som išla s Nikou do mesta, tak som mu napísala, že som tam. S malou dušičkou som dúfala, že mi odpíše, že sa stretneme.
- no ja sedim v buse.idem do puchova.
Hmm. No a zasa mi to nevyšlo. Vždy keď máme možnosť sa stretnúť, tak nám to nevyjde. Buď ne- môže on alebo ja. Mali by sme to nejak poriadne vymyslieť.
Keď sme sa dohadovali, že kto kde príde, tak vždy om mu napísala, že nech on príde na SNP. To by boli aj baby ochotné ísť so mnou a aj ja.
Prázdniny uchádzajú ako voda. Už je koniec a mne sa zdá, ako keby ani poriadne nezačali.
Je posledný augustový deň. Mobil mi zvoní. Kto to len môže byť?
- cau.co robis?
Jeeej. To je od Lasiho. Vždy ma to tak poteší, keď si na mňa spomenie.
- len sa nudim.a co ty?
- nic specialne.co keby sme sa stretli?
ČOŽE?? No ja tomu nemôžem uveriť. Srdce mi bije ako divé. On sa chce naozaj stretnúť? Teraz? Čo mu mám napísať? Keď ja som taká nervózna. Dobre. Mysli pokojne. Nad čím vôbec rozmýšľam? Jasné, že sa s ním chcem stretnúť.
- mozme.a kedy a kde?
- pri tescu.o 16.30
Ono to už je ozajstné.
- dobre
Neviem, či mi to ešte nedošlo, ale ja nie som nervózna.
No musím si zavolať.
„No?“
„Nika? Čau. Čo robíš dneska?“
„Nič. Prečo?“
„Lasi mi písal, že príde ku Tescu o pol štvrtej. Že pôjdeš so mnou?“
„Čože? Vy sa máte stretnúť?“
„Hej. Len povedz, že pôjdeš so mnou. Prosím.“
„No jasne. Ale zavolaj aj Julke.“
„Hej idem. Ahoj. Prídem pre teba.“
„Ok. Čau.“
Dobre. Jedna by bola.
„Ahoj. No čo by si rada?“ opýtala sa ma Julka, keď zdvihla mobil.
„Počuj, čo robíš dneska?“
„Nič také? Čo potrebuješ?“
„S Lasim sa mám stretnúť. Pôjdeš so mnou? Aj Nika ide. Prosím.“
„Ty sa máš s ním stretnúť? No dobre pôjdem.“
„Ďakujem. Prídem po teba. Ahoj.“
„Čau“
Už to na mňa dopadá. Tak a teraz by som to mala rozdýchať. Ja sa s ním idem stretnúť. O hodinu a pol. Čo mu poviem? Keď ja neviem. Môže byť človek nervóznejší? Vedela som, že sa určite raz stretneme, ale nikdy som si nepred- stavila, že sa to naozaj stane. A teraz keď sa to deje, ja neviem čo mám robiť. Najradšej by som skákala tri metre od zeme od radosti, ale na druhej strane sa bojím, čo sa bude diať. Keď ja som taký trémista. Upokoj sa, nahováral mi môj vnútorný hlas, veď o nič nejde. O nič nejde? Ide o všetko.
Idem sa pripraviť a pôjdem za babami. Čo si dám na seba? Keď ja už nedokážem ani rozmýš- ľať.
Tak som sa teda vybrala za Nikou celá roztra- sená.
„Ahoj. To som ja. Poď už. Lebo prídem neskoro.“
„Iva. Kľud. Veď nebuď nervózna.“
„Ja nie som nervózna. Pohyb.“ Takto klamať. Som nehorázne nervózna. Celé moje telo sa trasie nervozitou a vzrušením.
„Dobre. Už idem. Počkaj.“
Ja už nemôžem vydržať. Som taká nervózna. Len nech ide rýchlo.
„No konečne.“
„Aj ja vždy na teba musím čakať. Tak sa nesťažuj,“ povedala mi. No, ale ty si sa ešte nikdy nešla stretnúť so svojou vysnívanou osobou.
„Nebuď protivná.“
„No jasne. To ste sa ako k tomu dostali, že sa stretnete?“
„No napísal mi, že či sa nestretneme pri Tescu.“
„Aha. To len tak? Ideme pre tú Julku?“
„Áno len tak. Normálne som ostala vyvalená, keď mi to napísal. Hej ideme.“
Zvoním.
„Čau. Ideš?“
„Idem. Hneď som tam.“
Ja to už nemôžem vydržať. Ja už viac nedoká- žem čakať.
„Čau. Veď ty čo riešiš?“ opýtala sa ma Julka, keď prišla za nami.
„Ja nič. To on mi napísal, že či sa nestretneme.“
„Jááj. No dobre. A o koľkej tam bude?“
„Povedal, že o pol štvrtej.“
„Za 10 minút je pol štvrtej. Vieš o tom?“
„Ja viem. To hentá sa zas šuchtala?“
„Ja? Veď keby si prišla skôr. To je tvoja chyba,“ začala sa obhajovať.
„Trvalo by ti to tak isto.“
Tak sme sa chvíľu hádali, no ale aj tak som nemala náladu na nič, lebo už som sa nemohla dočkať. Nedokázala som nad ničím iným rozmýš- ľať.
Aha, Maťa, Maja a Vierka s malým. Ha, keby tak chcela Maja z kože vyskočiť, keď jej poviem, že sa idem s Lasim stretnúť. A ona sa s ním nestretla. A nech nepočíta s tým, že pôjde so mnou.
„Čaute baby,“ povedala Maťa „kam idete?“
„Iva sa má s Lasim stretnúť.“
„To fakt?“ ako prvá sa opýtala Maja.
„Hej,“ hnusne som jej odpovedala. Nech vie, že som lepšia ako ona.
„A kde sa máte stretnúť?“
„Pri Tescu.“
„Aj my tam ideme. Pôjdeme s vami. Asi sa aj ja s ním zoznámim.“
To nech ťa ani nenapadne, ty krava. Ti oči vyš- klbem, len čo sa k nemu priblížiš. Nikdy k nemu nezapáchneš ani len malíčkom. To ti garantujem.
Bože, ako sa vlečú. To sme mali na koho natra- fiť. Asi poviem babám, že či nepôjdu teda so mnou rýchlejšie.
„Hej, už bude skoro trištvrte a mala som tam byť o štvrtej. Julka, že ideš so mnou rýchlejšie?“
„No jasne. Potom tam za nami dôjdite hej?“
„Dobre. My ideme pomaly.“
Tak a je to. Najskôr sme to zobrali okolo. Na športovej hale sedeli nejakí traja chalani. To budú asi oni. Len ktorý je on?
„Aha. To budú asi oni. Vidíš ten, čo sa stále tak kuká? To bude asi on.“ oznámila som Julke. Na- ozaj som nevedela, či sú to oni. Ale nikto iný tam nebol.
„No jasne. Ale nevyzerá najhoršie.“
„Kebyže to je on, tak ho beriem.“
„Aha tam sú baby. Oni idú popri nich.“
„Poďme len tak okolo, že čo budú robiť.“
„A čo by mali robiť?“ nechápavo som sa opýtala.
„Ja neviem. Možno nejak divne pozerať, aby sme vedeli, že či sú to oni.“
Tak sme teda okolo nich prešli asi trikrát. A ten jeden sa stále tak nejak že pozeral. Ten ďalší je nejaký divný.
„Iva, všimla si si toho, čo sedí na kraji. To čo má za vlasy?“
„No ja neviem, iba dúfam, že to neni on, lebo by som sa na päte zvrtla.“
„Poďme za babami. Oni sú tam na konci.“
A zasa sme okolo nich prešli. Už si o nás musia myslieť, že sme nejaké divné.
„Nika. Poď tam so mnou. Ja neviem, čo mu mám povedať.“
„Veď prídi za ním a povedz, že ty si lili.“
„Ale veď to je blbosť.“
„Nie je.“
„Tak poď teda so mnou a povieš to.“
„A si si istá že sú to oni?“
„Asi. Ja neviem.“
„Tak mu zavolaj.“
„Ale on má eurotel.“
„Veď to len na chvíľku, že kde je.“
Dobre, volám. Zdvihol.
„No?“
„Kde si?“
„Pri fitku.“
„Dobre.“
Položila. To bolo naozaj rýchle.
„Je tam aj on.“
„A vieš aspoň, ktorý by to mohol byť?“
„No s Julkou si myslíme, že to je ten, čo sedí oproti nám teraz. Ten, čo má také trochu dlhšie vlasy.
„Dobre.“
„Ďakujem.“
A ideme na to. No to som zvedavá, ako to dopad- ne. Zastali sme.
Nika sa postavila a ja vedľa nej. Otočila sa na neho a spýtala sa: „Ty si Lasi?“
Vytiahol si slúchatká z uší a opýtal sa: „Čo?“
„Že či si Lasi.“
„Ja som Lasi.“ odpovedal hlas. Až teraz som si toho chalana poriadne všimla. Doteraz som mu vôbec nevenovala pozornosť. Kuká do zeme. Čo teraz? Pýtam sa sama seba. Stojíme tam a nikto nič. Tak sme si sadli na vedľajší vchod. Čakali sme. Toto je trapas. Prečo som sa na to dala? Usúdili sme, že z toho nič nebude tak sme odišli.
„To bolo čo?“
„Ja neviem,“ zmätená som odpovedala. „Pred- stavovala som si to trochu inak. Ako nemusel tam len tak sedieť. Mohol povedať, že sadnite si alebo niečo podobné. Čo sme si tam mali len tak sadnúť ako keby sa nič nedialo? A sedeli by sme tam ti- cho?“
„To čo bolo za chalana? On mal okuliare že? A tie vlasy.“
„No, len škoda, že to nebol ten chalan, čo sme si mysleli, že je on. Jeho som si tam poriadne dovtedy ani nevšimla. V mojich predstavách vyze- ral inak.“
„Iva, nie si sklamaná?“
„Ja neviem. Možno trochu. Ale som sklamaná z celej situácie. Veď to bolo fiasko.“
„No vidíš, máš aspoň o dôvod menej, že už sa s ním nemusíš stretnúť.“
Hmm. Len ja sa s ním chcem stretnúť. Ja neviem, ale mne sa páči ako si s ním píšem a tak. Nechcela by som to len tak vzdať. A nemôžem jej povedať, že som sa ako keby doňho buchla. To by som zas počúvala reči, že však ho ani nepoznám a že je špatný. Ale mne to nevadí. Nie je až taký najhorší. Aj keď som si ho ani poriadne nevšimla. No uvidím, aký bude mať na to on názor, ak mi vôbec ešte napíše.
Začala sa škola. Je začiatok septembra a ko- nečne budem mať počítačovú hodinu.
Je streda. 6. hodina. Učiteľ povedal, že keď má- me prvú hodinu po prázdninách, tak nás nejde trápiť. No konečne si to už môžem pozrieť, či mi náhodou nenapísal.
Mám poštu. Od koho?
lasi8: teda teda...sice nevim co mala ta nedela znamenat...ale podla mna to bolo uplne fijasko....nevim co si o tom myslis ty?????a inak takto uz len pre info...mi dosiel uplne kredit...ani riadne prezvonit sa mi neda....ale hovorim len info...
On ma na to ten istý názor, čo aj ja. Hneď mu na to aj odpíšem aj keď nie je prihlásený.
lili02022: no dopadlo to veru divne......akoze ani ja nemam kredit taky ze 0,54 .......dufam ze si sa na mna nenasral lebo bolo to cudne a ja neviem co vsetko dokopy .......a nechcem ta za nic obvinovat ale mohol si nieco povedat alebo som si tam mala sadnut a cakat kym kdosi cosi povie ...... vies ja niesom moc zoznamovaci typ a prepac ze som len tak odisla ale inak to neslo citila som sa trapne , mala som chuť bežať niekde veľmi ďaleko kde ma nikto nepozna proste bola som z toho vytocena.... a ak si myslis ze ta co hovorila som bola ja tak to ja nie som . ja som bola ta co stala vedla nej lebo ja som vôbec nevedela co povedat..... sorry :)
No nevyzerá, že by bol nejaký naštvaní, skôr sklamaný. Ale aspoň našiel odvahu mi ešte napí- sať. Iní by sa s tým nepárali a dali by mi už nav- ždy pokoj.
„Počuj, Nika. On mi napísal, že to bolo fiasko a tak.“
„No a nebolo?“
„Však bolo. Veď práve. Vyzerá to tak, že to berie tak v pohode.“
„A to ťa nejak aj zaujíma?“
No keby si ty vedela, ako veľmi ma to zaujíma. Ale povedať ti to nemôžem, lebo zas by si si boh- vie čo pomyslela. Budem radšej zapierať.
„A tak ani nie. Ale tak chápeš.“
„Nie.“
No jasne. Čo som mohla aj čakať.
Celý týždeň som sa len tak flákala kade-tade a čakala som už len kedy konečne bude zasa streda.
V pondelok sme mali zastupovanú hodinu, tak nás zobrala učiteľka na compy. Hneď kuknem na pokec, či náhodou neodpísal.
lasi8: sak ja viem ze si to nebola ty...taka dedukcia.....ale no bolo to proste divne...hadam jak to jeste nekdy zopakujeme...teda jak chces..to budeme muset urobit nejako divne...ale je dost na nic....kej je tam okolo ako mna aj teba vela ludi...to sa clovek citi fakt nanic....
A on rozmýšľa nad tým, že by sme sa mohli ešte stretnúť? Veď ja nie som proti. Ja som len rada. A veľa ľudí? Čo tým myslí. Hádam nechce povedať, aby sme sa stretli len my dvaja. A aj keby sme sa chceli znova stretnúť, tak ja musím ísť sama. Lebo Nika by určite nešla. Keď ona si myslí, že už ho nechcem nikdy stretnúť.
lili02022: a co ty myslis tym ze okolo nas je vela ludi .......a co teda chces? ..........:)
lasi8: zas hentak to az tak moc nemyslim.......ale si predstav ze sa ides s niekym stretnut a okolo vas je proste armada.....no neni to tak trochu blbe?
On asi fakt na niečo naráža. Kebyže som ním, tak už by som bola za to, aby sa so mnou nikdy nestretol. A on mi ešte aj napíše a tak. A že sa chce so mnou stretnúť. ZNOVA. A bez armády okolo. Asi fakt nie je ako tí všetci chalani.
lili02022: no ja neviem.....mozno.....a co s tym chces spravit?.....ha
Bože. Bohvie kedy budem zasa na nete, aby som vedela, čo napísal. Ach. Ja chcem internet, lebo za chvíľu ma asi porazí. To takto nejde, aby som stále čakala. Na môj návrh doma nikto nereaguje. Keď oni sú tak staromódni.
Konečne týždeň prešiel a ja si už konečne môžem pozrieť.
lasi8: asi nic
Asi nič? To čo má byť za odpoveď? To ja čakám týždeň na toto? No dobre.
lili02022: no ked myslis...
No čo som mu mala na to odpísať? Veď to je choré. Neznášam takéto vety. Človek nikdy nevie čo má napísať.
Nech už som doma. Mňa tak nebaví tá škola.
Koľko je hodín? To už sú štyri? Idem sa okúpať. Mama sa ma pýta, že či s ňou nepôjdem po hroboch pochodiť. No len nech si ide. Ja nikam nejdem.
Hmm. Zvoní mobil. SMS-ka. Od koho? Od koho? OD LASIHO, ŽE ČI SA NESTRETNEME DNESKA! No čo, Nike to nepoviem, lebo viem, čo by povedala a že by nešla. A to mám ísť ako sama?
Tak mu napíšem, že áno. No aká som ja nervózna. Zas. My sa ideme fakt druhýkrát stret- núť? Ja tomu ani neverím. Ale teraz tam prídem skôr, lebo nechcem tam prísť ja po ňom, lebo zasa nebudem vedieť, čo mám robiť. Povedal, že tam bude o pol šiestej. To už o piatej pôjdem z domu pre istotu. Už sa snažím prekonať svoju ner- vozitu. Naozaj neviem, čo sa bude diať ďalej. Dúfam, že to dopadne lepšie ako naposledy. Ale obdivujem jeho odvahu.
Dobre už tu sedím na športovej hale. Neviem či príde peši alebo busom. Tam idú nejaké dve osoby. Hej to je on aj s tým druhým. Srdce mi klepe ako divé. Čo budem robiť? Mám taký pocit, že zo mňa nevyjde ani hlások. Srdce mi bije akoby mi malo každú chvíľu vyskočiť z hrude. Pozorne som ich sledovala, či idú smerom ku mne. Keď už boli desať metrov odo mňa, tak som sklopila zrak, a nedokázala som sa mu pozrieť do očí. Až keď prišiel ku mne a povedal:
„Ahoj. No tak ja som Lasi,“ povedal a podal mi ruku.
„Ahoj. Iva,“ a podala som mu ruku. Bola taká mäkká a teplá, nie ako tá moja studená. Hanbila som sa.
„Ja som Ivan.“
„Ahoj. Iva.“ a tiež som mu potriasla rukou. Jeho ruka nebola taká jemná ako Lasiho. Bola taká drsná, nezvyčajná, vôbec nie príjemná na dotyk.
Hmm. Zatiaľ sa to dá. Len ja som tu sama a on prišiel s kamošom. A tak hádam to nevyzerá blbo. Keď ja som si nemala zobrať koho, lebo by ma len odsudzovali a nevyhla by som sa zbytočným otázkam.
Keď som prišla domov, nedokázala som na nič iné myslieť, iba na to, jako bolo úžasne. Bol dosť utáraný, väčšinu konver- zácie obstaral sám, takže mi to značne uľahčil. Lebo neprekvitám v rečníckom odbore. To mi nikdy nešlo a už určite nie pri zoznamovaní sa. O ôsmej som išla domov a oni na autobus. Ivan – ten druhý chalan – sa kade tade poflakoval a väčšinu času sme boli sami na zadnej časti športovej haly. Chudák Ivan, tam musel bohvie kde behať. Veď potom tam bol aj on a tak. Nabudúce mu zoberiem aspoň Nikolu. Spomínal čosi, že sa mu páči alebo niečo v tom zmysle. To by bola sranda, kebyže si vďaka mne nájde chlapa. Lebo tie jej feministické názory ma už nebavia a ona si potom nevie pred- staviť, ako by sa mohol cítiť zaľúbený človek. A takto ne- chápe mňa a nemôžem byť ku nej úprimná.
A bolo mi naozaj dobre, rozprával o svojom živote, čo robil, kde bol a tak. Je naozaj utáraný. Ja som máločo povedala. Veď poriadne ani ne- mám o čom rozprávať. V mojom živote sa nikdy nediali veci, ktoré by stáli za zmienku.
No som zvedavá ako sa zatvári Nika, keď jej poviem, že som s ním bola zase vonku. Počkať. Mám jej to vôbec hovoriť? Ale tak či tak by to zo mňa vyšlo a ešte by sa na mňa nahnevala. Ale chcem jej ukázať, že viem ísť niekam aj sama a nepotrebujem ju.
V škole som len tak nenápadne začala rozhovor ako každý deň.
„Ahoj Nika. Čo si včera robila?“
„Nič a ty?“
„Ale vieš čo? Nič také. Iba som sa stretla znova s Lasim.“
„ČO???“
„Dobre počuješ. Mi písal, že či by sme sa ne- stretli. Tak som povedala, že áno.“
„A s kým si bola?“
„Sama.“
„Sama? To prečo?“
„A načo tam ísť s niekým?“
„Si mi mohla zavolať, by som išla s tebou.“
„No to určite, keď si stále hovorila, že dúfaš, že už sa nikdy nestretneme.“ Povedala som otráveným hlasom.
„Ale nie. Ja by som vážne išla.“ Snažila sa ob- hájiť.
„Ale tak ja som chcela ísť sama. A vieš kto tam bol ešte? Ten chalan, čo sa ti páčil.“
„To fakt? Tak to si mala povedať, že tam ideš.“
„No, ale ja som nevedela, že tam bude.“
„A vieš, ako sa volá?“
„Tuším, že Ivan.“
„A čo, aký je?“
„Aký by mal byť? No mne sa ako nejak, že extra nepáči. Má taký divný nos.“
„Čo?“
„Ja neviem. Taký krivý.“
„No nevadí. Ale aj tak je zlatý.“
„No keď myslíš. Ale však si ho ani poriadne nevidela.“
„Nevidela. Ale ty si si myslela, že je to on. A povedala si, že by si bola radšej, keby to bol on ten Lasi.“
„Hovorila. Ale už nehovorím.“
„A čo ste robili?“
„Sedeli na športovej hale a rozprávali sa. Čo iné sme mali podľa teba robiť?“
„Ja neviem. Ja sa len pýtam.“
„No dobre.“
Len škoda, že sa viac zaujímala o Ivana ako o mňa.
Tak a je to za mnou. Nedopadlo to až tak hrozne ako som čakala.
Čo, kto to na mňa volá? Maja. Čo tá zasa chce.
„Iva. Poď sem.“
„No čo?“
„Vieš s kým si píšem?“
„Nie.“
„S jedným Lasiho kamarátom.“
„Hej a akým?“
„No on je hrozne pekný. Mi poslal takú fotku čo sú tam vo výťahu. A on tam je a je hrozne zlatý. Tak som si od neho vypýtala icq a si s ním píšem.“ No bohužiaľ Maja už má doma internet, takže si môže s ním písať kedy chce a nie ako ja.
Ako dobre. Aspoň dáš pokoj Lasimu. Len si tam s ním píš.
„No to je v pohode.“
Dneska je streda a ideme na compy. Tak som zvedavá či mi niečo napísal.
lasi8: dobre konec uz o tom mysleni:D..co inak jak to fici????ty jedna zena..:D....co ucenie...??jaj by sa clovek hned vratil na zakladnu jako tam bolo dobre...malo ucenia..uplny salam...mmmm.m...m.m.m..m.....ale ty to asi takto teraz nevidis co??alebo hej?
Jeej. On je zlatý. Ho aj zaujímajú takéto veci? No ako jemu sa to fakt povie. Som rada, že prechádzam.
lili02022: nerozplyvaj sa tak nad tou salamou..............pre mna je to brutus.....mam sa fain......... a ty?
lasi8: sak ja viem...teraz si to clovek neuvedomuje...sak ani pre mna to nebolo najlahsie..ale potom to je jedine horsie...u mna tusim je postarom ......neznasam zivot a takk....ale co uz narobim...
Ja asi zošaliem. Veď každý týždeň si pošleme jednu správu. Toto je nekonečné. A ja by som si s ním najradšej písala každý deň od ráno do večera. No on má net, ale ja nie. Si musí myslieť, že som nejaká chudera alebo čo.
lili02022: no tak to je dobre
No ja som tiež taká nezáživná. To mu fakt neviem nič normálne odpísať? Niečo, čo má aspoň zmysel?
No dneska by som mohla ísť asi aj s babami von. Nechce sa mi byť doma. Zavolám im z maminho mobilu, lebo už nemám ani kredit. Akurát tak na prezváňanie.
„Nika?“
„No?“
„Čo robíš dneska?“
„Idem sa učiť na zajtra do školy. Prečo?“
„Ja len, že či by si nešla von?“
„Jaj. No nejdem. Lebo mám tam už jednu päťku a nechcem schytať ďalšiu. Však by ma babka zabila.“
„No ok. Chápem. Tak teda nič. Ahoj.“
„Čau.“
No pochybujem, že sa to naučí, ale tak nechám ju v tom. Skúsim Julku.
„Ahoj,“ ozvala sa Julka.
„Čau. Nešla by si von?“
„Vieš čo? Asi nie. Lebo mám ísť s Marekom von.“
„Jeežiš. No tak fain. Zas budem doma.“
„Tak zavolaj Julke.“
„Tej už som volala. Ide sa učiť.“
„Aha. Aj ja by som sa mala. Možno večer keď prídem.“
„Ok. Tak sa maj.“
„Čau.“
No dobre. Dneska mám asi o program posta- rané. Zvoní mi pobil. To je Lasi. Milé, že si spo- menie. Aspoň niekto. Keď človek sa už na kamoš- ky nemôže spoľahnúť. Tak mu odzvoním. Aspoň niečo.
Tak sme si prezváňali, ja som sedela na posteli a rozmýšľala, čo asi robí.
„Ivana, pozri sa mi, čo ide v telke,“ zrazu na mňa vybafne môj brat a preruší ma zo zamys- lenia.
„Aha, ako sa mi chce. Veď sa choď pozrieť sám.“
„Ale no tak. Veď aj tak nič nerobíš.“
By si sa čudoval, čo ja robím. Vieš aké to je namáhavé na niekoho neustále myslieť? To ty ne- poznáš.
„No aby sa ti niečo nestalo, keď sa postavíš. Idem, lebo zas nedáš pokoj.“
„Na,“ podala som mu program.
„Prečítaj mi to, lebo ja teraz nemôžem.“
Dobre. Prezvoním Lasimu a prečítam mu to, nech dá pokoj.
Ako tak čítam, tak som si nevšimla, že ja som to zabudla zrušiť a keď som to čítala, tak Lasi to počul. Pane Bože, to nevie zrušiť, keď počuje, že nehovorím k veci. Veď už nemám vôbec žiadny kredit. Už sa mi nedá ani prezvoniť.
- to co malo byt?nejaka basen?
Čože? A sakra. Nemám mu ani jako odpísať. Potom na compoch mu napíšem, jako to bolo. Si musí o mne myslieť, že som debil.
V škole sme mali zasa zastupovanú hodinu a zas sme išli na počítače. Prihlásila som sa na pokec a našla som ti tam od Lasiho poštu.
lasi8: no zdravim....pocuj kred asi nemas co:D...inak jak chces este stretnut nekdy tak daj vedet..sa zariadim..a jak ne...tak co uz...nenarobim s tym nic......:((((((..dufam ze dobre sa mas.....tak dovi.......fac
ČOŽE??? On to myslí vážne. A to, že ak nie, tak to čo majú znamenať tie smutné smajlíky? To určite nemyslí vážne. Či?
Dobre. Teraz sa pokúsim niečo zmysluplné napísať.
lili02022: som na tom zle kredit nemam, chudak som....no ale ja neviem kedy ti to vyhovuje....ak si kupim kredit nejak zachvilu tak by som ti napisala len s tym kreditom je to otazne......mam sa "uplne super" .....a co ty.....a ten piatok co som ti "volala" tak to bolo nechtiac lebo mne sa casto stava ze niekomu prezvanam a ja na to zabudnem a tak mi krasne odpada kredit a to nebola basen ale bracho chcel aby som mu povedala program co je v telke..tak ziadna basen ale program na piatok poobede.....sklamany?...ale nie....sorry za taky dlhy roman ale cez pokec som asi viac ukecana ako normalne..mozno tam nie su tie stresy...ciao